Gramática del eslovacu

Vease tamién l'artículu Idioma eslovacu

Introducción editar

L'eslovacu ye una llingua flexiva, les pallabres principales (sustantivos, axetivos, pronomes y numberales) tienen seis caso de declinación:

Pa facilitar el so estudiu y comprensión suelse recurrir a les entrugues de sofitu siguientes:

Nominativu kto? čo? ¿quién? ¿qué?
Xenitivu (bez) koho? čoho? ¿de/(ensin) quién? ¿de/(ensin) qué?
Dativu komu? čomu? ¿a/para quién?
Acusativu koho? čo? (vidím) ¿a quién? ¿qué? (veo)
Vocativu kto? čo? (otčy!) ¿quién? ¿qué? (!padre!)
Locativu o kom? o čom? ¿sobre/de quién? ¿sobre/de qué?
Presea s kým? s čím? ¿con quién? ¿con qué?

Otres categoríes gramaticales:

  • Xéneru (rod, n'eslovacu): masculín (mužský), femenín (ženský) y neutru (stredný).
  • Númberu: singular (jednotné číslo), plural (množné číslo)
  • Amás los sustantivos y axetivos pueden ser animaos (životné)o inanimaos (neživotné).

Sustantivos - Podstatné mená editar

Teniendo en cuenta la forma básica del singular:

  • Los sustantivos masculinos acaben en
    • consonante dura (vease la parte de fonética): dub, strom
    • consonante blanda (vease la parte de fonética): stroj, koberec, bôľ
    • -a: son solu sustantivos animaos como hrdina (héroe), futbalista, vodca (líder)
    • -o: son solu sustantivos animaos como strýko (tíu), dedko (abuelito)
  • Los sustantivos femeninos acaben en
    • -a (tres consonante dura o blanda): matka, ulica, žena
    • consonante blanda:
      • - sť: kosť, večnosť
      • - iareň, - áreň, -áleň: kaviareň, jedáleň, čakáreň
      • otros: noc, posteľ (ye esti casu hai qu'aprendese'l xéneru de la pallabra xunto con ella)
  • Los sustantivos neutros acaben en
    • -o: autu, pero **

-y: more, pole

    • -ie: námestie, vysvedčenie
    • -um: múzeum, gymnázium

Declinación de los sustantivos editar

Masculinos - animaos editar

modelu: chlap (home) hrdina (héroe)
númberu: singular plural singular plural
Nominativu chlap chlapi hrdina hrdinovia
Xenitivu chlapa chlapov hrdinu hrdinov
Dativu chlapovi chlapom hrdinovi hrdinom
Acusativu chlapa chlapov hrdinu hrdinov
Locativu chlapovi chlapoch hrdinovi hrdinoch
Instrumental chlapom chlapmi hrdinom hrdinami

Tornar según el paradigma chlap los masculinos animaos, inclusive aquellos que nun acaben en consonante. Asina, tamién los masculinos animaos qu'acaben en -o y un grupu minoritariu de sustantivos qu'acaben en -i, -y, -y, -í, -é, -ě, -ä (xeneralmente d'orixe estranxeru). Según el paradigma hrdina, los masculinos animaos qu'acaben en -a según apellíos eslovacos acabaos en -o (como Krasko).

notes

  • Nominativu plural: hai delles posibilidaes -i (la más frecuente), -ia (sustantivos acabaos en -an y -teľ, pero tamién otros como brat/hermanu->bratia, sused/vecín->susedia ), -ovia (acabaos en -o y otros: otec/padre->otcovia, syn/fíu->synovia).
  • Nominativu plural: nel casu -i, ye frecuente que se palatalice la consonante anterior. Asina žiak/estudiante->žiaci.

(hai otres notes a tener en cuenta, dirán ampliándose)

Masculinos - inanimaos editar

modelu: dub (carbayu) stroj (máquina)
númberu: singular plural singular plural
Nominativu dub duby stroj stroje
Xenitivu duba dubov stroja strojov
Dativu dubu dubom stroju strojom
Acusativu dub duby stroj stroje
Locativu dube duboch stroji strojoch
Instrumental dubom dubmi strojom strojmi

Tornar según dub los sustantivos masculinos inanimaos acabaos en consonante dura. Según stroj los masculinos acabaos en consonante blanda.

notes

  • Xenitivu singular: tamién hai formes en -o.
  • Llocativu singular: tamién hai formes en -o (pa sustantivos acabaos en -k, -g, -h, -ch), como en rok/añu->v roku/nel añu.

(hai otres notes a tener en cuenta, la llista dirá ampliándose)

Femeninos editar

modelu: žena (muyer) ulica (cai) dlaň (palma de la mano) kosť (güesu)
númberu: singular plural singular plural singular plural singular plural
Nominativu žena ženy ulica ulice dlaň dlane kosť kosti
Xenitivu ženy žien ulice ulíc dlane dlaní kosti kostí
Dativo žene ženám ulici uliciam dlani dlaniam kosti kostiam
Acusativu ženu ženy ulicu ulice dlaň dlane kosť kosti
Locativu žene ženách ulici uliciach dlani dlaniach kosti kostiach
Instrumental ženou ženami ulicou ulicami dlaňou dlaňami kosťou kosťami

Tornar según žena los femeninos acabaos en -a tres consonante dura, según ulica los qu'acaben en -a tres consonante blanda o los acabaos en -ia. Según dlaň los sustantivos femeninos acabaos en consonante blanda , sacante los acabaos en -sť y dalgunos otros que lo faen tamién según kosť (por casu noc/nueche).

notes

  • Xenitivu plural: la so formación ye bastante complexa.
    • Lo normal ye que nun haya desinencia de nengún tipu, pero allarga la vocal de la sílaba anterior. Exemplu: lavica (bancu)->lavíc. Pero si yá hai una sílaba llarga, o la pallabra acaba en -ova, esto nun se va producir: záhrada (xardín)->záhrad, budova (edificiu)-> budov. Respectu al allargamientu, los más habituales son: a->á (tres consonante dura), a->ia (tres consonante blanda), y ->ie, i ->í, y amás tamién ye válidu pa semivocales: l->ĺ, r->ŕ. Exemplu: slza (llárima)-> sĺz
    • Si al realizar el procesu anterior, queda a la fin de pallabra un grupu de consonantes impronunciable inxertar una vocal de sofitu, que puede ser: -ie- (si la sílaba ye curtia), -o- (si la sílaba ye llarga), o inclusive -á-, -y-, -ô-. Exemplos: hra (xuegu)->hier, kvapka (gota)->kvapiek, čiapka (gorru)-> čiapok
    • Pa sustantivos femeninos acabaos en consonante blanda (paradigma dlaň y kosť), la desinencia de xenitivu plural ye -í
  • Los sustantivos acabaos en -áreň, -iareň, -áleň tórnense como dlaň, pero en tolos casos cai la vocal -y-. Exemplu: kaviareň (cafetería)-> (Nom.pl.)kaviarne
  • La pallabra dvere (puerta) formalmente ye femenín plural. La so declinación ye la siguiente: dvere, dvier-dverí, dverám, dvere, dverách, dverami-dvermi

Neutros editar

modelu: mestu (ciudá) srdce (corazón) vysvedčenie (certificáu) dievča (chica)
númberu: singular plural singular plural singular plural singular plural
Nominativu mestu mestá srdce srdcia vysvedčenie vysvedčenia dievča dievčatá /dievčence
Xenitivu mesta miest srdca sŕdc vysvedčenia vysvedčení dievčaťa dievčat /dievčeniec
Dativu mestu mestám srdcu srdciam vysvedčeniu vysvedčeniam dievčaťo dievčatám /dievčencom
Acusativu mestu mestá srdce srdcia vysvedčenie vysvedčenia dievča dievčatá / dievčence
Locativu meste mestách srdci srdciach vysvedčení vysvedčeniach dievčati dievčatách /dievčencoch
Instrumental mestom mestami srdcom srdcami vysvedčením vysvedčeniami dievčaťom dievčatami /dievčencami

Tornar según mestu los neutros acabaos en -o y en -um. Nel casu de sustantivos en -um, esta terminación sume nel restu de la declinación, solo caltiénse en nominativu. Esto ye: múzeum/museo->múzea (xenitivu). Según srdce tórnense los neutros acabaos en -y, y según vysvedčenie los acabaos en -ie. Según dievča los sustantivos neutros acabaos en -a (unos pocos, referir a los mozos, según a críes d'animales).

notes

  • Llocativu singular: forma -o pa sustantivos acabaos en -k, -g, -ch, -h. oko/güeyu->v oku/nel güeyu.
  • Xenitivu Plural: créase igual que na declinación femenina (vease les notes escrites pa xenitivu plural femenín).

(hai otres notes a tener en cuenta, dirán ampliándose)

Axetivos - Prídavné mená editar

La mayoría de los axetivos tornar según el paradigma pekný.

modelu: pekný (bonitu) masculín singular neutru singular femenín singular plural
Nominativu pekný pekné pekná pekné

pekní (masculín animáu)

Xenitivu pekného pekného peknej pekných
Dativu peknému peknému peknej pekným
Acusativu pekný (inanimáu)

pekného (animáu)

pekné peknú pekné

pekných (masculín animáu)

Locativu peknom peknom peknej pekných
Instrumental pekným pekným peknou peknýel mio

Los axetivos blandos (col radical acabáu nuna consonante blanda) tornar según el paradigma cudzí.

modelu: cudzí (estranxeru, ayenu) masculín singular neutru singular femenín singular plural
Nominativu cudzí cudzie cudzia cudzie

cudzí (masculín animáu)

Xenitivu cudzieho cudzieho cudzej cudzích
Dativu cudziemu cudziemu cudzej cudzím
Acusativu cudzí (inanimáu)

cudzieho (animáu)

cudzie cudziu cudzie

cudzích (masculín animáu)

Locativu cudzom cudzom cudzej cudzích
Instrumental cudzím cudzím cudzou cudzími

Pronomes - Zámená editar

Pronomes personales editar

persones yo tu él ella ello (neutru) nós,-as vós, -as, Vd., Vds. ellos elles
N ja ty on ona ono my vy oni ony
G ma, mňa ťa, teba ho, neho, jeho, -ňho, -ň ju, ňo ho, neho, jeho, -ňho, -ň nás vás ich, nich ich, ne
D el mio, mne ti, tebe mu, nemu, jemu, -ňmu jej, nej mu, nemu, jemu, -ňmu nám vám im, nim im nim
A ma, mňa ťa, teba ho, neho, jeho, -ňho, -ň ju, ňo ho, neho, jeho, -ňho, -ň nás vás ich, nich ich, ne
L mne tebe ňom nej ňom nás vás nich nich
I mnou tebou ním ňou ním nami vami ními ními

notes

  • nos casos en qu'apaecen delles posibilidaes: la primera ye la variante curtia (usar ensin preposición), la segunda ye la variante llarga (usada generalmentre detrás de preposición o en posición non neutra, por casu al empiezu de la frase). Pa la tercer persona del singular masculín y neutru esisten formes embrivíes que se funden cola preposición. Por casu: pre neho (pa él)-> preňho, preň. La forma jemu ye variante de mu, la forma jeho, de ho.

Numberales - Číslovky editar

1: jeden (masc.), jedna (fem.), jedno (neutru) 11: jedenásť 21: dvadsaťjeden/jedna/jedno 111 stojedenásť
2: dva (masc.), dve (fem.) 12: dvanásť 22: dvadsaťdva/dve 200: dvesto
3: tri 13: trinásť 30: tridsať 300: tristo
4: štyri 14: štrnásť 40: štyridsať 400: štyristo
5: päť 15: pätnásť 50: päťdesiat 500: päťsto
6: šyeť 16: šestnásť 60: šyeťdesiat 600: šyeťsto
7: sedem 17: sedemnásť 70: sedemdesiat 700: sedemsto
8: osem 18: osemnásť 80: osemdesiat 800: osemsto
9: deväť 19: devätnásť 90: deväťdesiat 900: deväťsto
10: desať 20: dvadsať 100: sto 1000: tisíc

Dende'l 5 (incluyíu) para enriba, tou sustantivu que va tres un numberal tornar en xenitivu plural. Ente'l 2-4, en nominativu plural.

notes

  • esisten formes masculines animaes: jedni, dvaja, traja, štyria, piati...
  • declinación de los numberales:

Verbos - Slovesá editar

Na conxugación, el verbu eslovacu espresa categoríes de persona, númberu, tiempu, aspeutu, xéneru y manera.

Los verbos eslovacos pueden ser simples o compuestos.

Nos diccionarios apaez la forma del infinitivu, qu'acaba en -ť. En realidá l'infinitivu eslovacu sigue l'esquema: raíz básica del verbu + sufixu de infinivo + ť (el conglomeráu del raigañu más el sufixu ye llamáu tema d'infinitivu, n'eslovacu neurčitková kmeň).

Tiempos editar

Los verbos imperfeutivos tienen trés tiempos: presente, pasáu y futuru.

Los verbos perfectivos tienen namái dos tiempos: pasáu y futuru. El pasáu formar igual que'l de los imperfeutivos. El futuru formar como'l presente de los imperfeutivos.

Presente editar

Formar cola tema de presente (el raigañu del verbu más un sufixu vocálicu) y la desinencia personal correspondiente. Les desinencies personales son:

Persona !Númberu
Singular
Númberu
Plural
1. -m -me
2. -te
3. - -o,-ú,-ia,-a

Hai trés conjugación básiques, según el sufixu de la tema (esto ye, el qu'apaez xuníu al raigañu del verbu).

  • Tipu -á: carauterizar pola presencia del sufixu -á-, -a- o -ia- antes de la desinencia de persona (son verbos acabaos en -ať).
Persona !čakať
(esperar)
čítať
(lleer)
vracať
(devolver,restituyir)
ja
(yo)
čakám čítam vraciam
ty
(tu)
čakáš čítaš vraciaš
on,ona,ono
(él,ella,ello)
čaká číta vracia
my
(nós, nós)
čakáme čítame vraciame
vy
(vós, vós)
čakáte čítate vraciate
oni, ony
(ellos, elles)
čakajú čítajú vracajú
  • Tipu -í: carauterizar pola presencia de -í- o -i- (son verbos con infinitivu en -iť o -ieť).
Persona !robiť
(faer, trabayar)
vrátiť
(devolver, restituyir)
hovoríť
(falar)
ja
(yo)
robím vrátim hovorím
ty
(tu)
robíš vrátiš hovoríš
on,ona,ono
(él,ella,ello)
robí vráti hovorí
my
(nós, nós)
robíme vrátime hovoríme
vy
(vós, vós)
robíte vrátite hovoríte
oni, ony
(ellos, elles)
robia vratia hovoria
  • Tipu -y/-ie: carauterizaos pola presencia de -y-, -ie-. Son verbos con infinitivu acabáu en -iť, -ieť, -ovať, -ať, -nuť o en -consonante+ť.
Persona !tancovať
(baillar)
rozumieť
(entender)
piť
(beber)
písať
(escribir)
ja
(yo)
tancujem rozumiem pijem píšem
ty
(tu)
tancuješ rozumieš piješ píšyš
on,ona,ono
(él,ella,ello)
tancuje rozumie pije píšy
my
(nós, nós)
tancujeme rozumieme pijeme píšeme
vy
(vós, vós)
tancujete rozumiete pijete píšete
oni, ony
(ellos, elles)
tancujú rozumejú pijú píšo
  • Verbos irregulares

Pasáu editar

Ye una forma compuesta. Formar con ayuda de les formes personales del verbu ser en presente, sacante para la tercer persona, onde nun ye necesariu y cola tema del infinitivu (el raigañu del verbu más el sufixu d'infinitivu) a la que s'añedir les desinencies -l, -la, -lo, -li según el xéneru.

Persona !Númberu
Singular
Númberu
Plural
1. som
-l (masculín)

-la (femenín)

-lo (neutru)

sme
-li
2. si
-l (masculín)

-la (femenín)

-lo (neutru)

ste
-li
3. -l (masculín)

-la (femenín)

-lo (neutru)

-li


Exemplos:

Persona !byť
(ser, tar)
čítať
(lleer)
videť
(ver)
piť
(beber)
ja
(yo)
som bol (masculín)
som bola (femenín)
som bolu(neutru)
som čítal (masculín)
som čítala (femenín)
som čítalo (neutru)
som videl (masculín)
som videla (femenín)
som videlo (neutru)
som pil (masculín)
som pila (femenín)
som pilo (neutru)
ty
(tu)
si bol (masculín)
si bola (femenín)
si bolu(neutru)
si čítal (masculín)
si čítala (femenín)
si čítalo (neutru)
si videl (masculín)
si videla (femenín)
si videlo (neutru)
si pil (masculín)
si pila (femenín)
si pilo (neutru)
on
(él)
bol čítal videl pil
ona
(ella)

čítala

videla pila
ono
(ello)

čítalo

videlo pilo
my
(nós, nós)
sme boli sme čítali sme videli sme pili
vy
(vós, vós)
ste boli ste čítali ste videli ste pili
oni, ony
(ellos, elles)
boli čítali videli pili

Futuru editar

Formar col verbu auxiliar ser/byť na so forma futura y l'infinitivu del verbu en cuestión.

Persona !Númberu
Singular
Númberu
Plural
1. budem budeme
2. budeš budete
3. bude budú

Exemplos:

Persona !písať
(escribir)
čítať
(lleer)
videť
(ver)
piť
(beber)
ja
(yo)
budem písať budem čítať budem vidieť budem piť
ty
(tu)
budeš písať budeš čítať budeš vidieť budeš piť
on,ona,ono
(él,ella,ello)
bude písať bude čítať bude vidieť bude piť
my
(nós, nós)
budeme písať budeme čítať budeme vidieť budeme piť
vy
(vós, vós)
budete písať budete čítať budete vidieť budete piť
oni, ony
(ellos, elles)
budú písať budú čítať budú vidieť budú piť

D'igual manera que colos sustantivos, estableciéronse ciertos paradigmes o modelos de conxugación pa los verbos.

Alverbios - Príslovky editar

Preposiciones - Predložky editar

Conxunciones - Spojky editar

Partícules - Častice editar

Interxeiciones - Citoslovce editar

Fuentes editar



Referencies editar

Enllaces esternos editar